Pšenica je najrozšírenejšou obilninovou plodinou na celom svete. V modernom svete je známych viac ako tisíc druhov tejto rastliny. Botanici ich ďalej delia na dve veľké skupiny: tvrdú a mäkkú pšenicu. Napriek podobnosti majú tieto druhy veľa charakteristických vlastností.
Tam, kde rastie mäkká a tvrdá pšenica
Ak sa u nás hovorí o pšenici, znamená to presne jej mäkké odrody (tvoria 95% z celkového počtu pšenice vypestovanej v Rusku). Vlhké podnebie je vhodné pre mäkké odrody rastlín, preto je táto obilnina bežná v Austrálii, západnej Európe, Ruskej federácii a ďalších krajinách SNŠ. Tvrdé odrody uprednostňujú suchšie kontinentálne podnebie. Pestuje sa v Argentíne, Kanade, Spojených štátoch amerických, mnohých regiónoch severnej Afriky a Ázie.
Aký je hlavný rozdiel medzi odrodami
Po prvé, tvrdé a mäkké odrody pšenice sa líšia vzhľadom klasov a samotných zŕn. Mäkká pšenica má tenkostenné slamky, ktoré sú po celej svojej dĺžke duté. Tvrdé odrody majú naopak hrubostennú stonku. Zrná mäkkej pšenice majú mäsitú, sklovitú alebo polosklovitú konzistenciu. Ich farba, v závislosti od poddruhu, sa môže meniť od bielej po tmavo červenú. Tvrdé odrody sa vyznačujú tvrdším a jemnejším zrnom, ktoré má žltkastú alebo hnedú farbu.
Častice škrobu v mäkkej pšenici sú väčšie a mäkšie, takže ich múka je drobivá a tenká, slabo absorbuje tekutinu. Okrem toho je takáto múka náchylná na rýchle vytvrdnutie, takže sa bežne používa pri pečení a pri výrobe rôznych cukrárenských výrobkov. Škrobové inklúzie v zrnách tvrdej pšenice sú tvrdé a malé. Múka z nich vyrobená má jemnozrnnú štruktúru a vyznačuje sa vysokým obsahom lepku. Je schopný dobre absorbovať vodu a nemusí dlho tvrdnúť. Múka z tvrdej pšenice sa používa hlavne na výrobu cestovín.
Čo je zdravšie: tvrdá alebo mäkká pšenica?
Odrody tvrdej aj mäkkej pšenice obsahujú dostatočné množstvo bielkovín, komplexných sacharidov a tukov. Obe odrody sú bohaté na éterické oleje, fruktózu, vitamíny A, C, E, F, PP, vápnik, fosfor, bróm, železo a ďalšie užitočné látky. Výrobky z múky z tvrdej pšenice sa však považujú za zdravšie, pretože obsahujú viac rastlinných bielkovín, vlákniny a minerálov. Cestoviny vyrobené z tvrdej múky si navyše počas procesu varenia lepšie zachovajú svoj tvar. Podľa ruských štandardov sú cestoviny z tvrdej múky označené ako „skupina A“a cestoviny z mäkkej múky sú „skupina B“. Na dovážaných výrobkoch možno tuhú múku spoznať podľa slov „durum“alebo „semolina“na obale.
