Dnes je karaoke známe po celom svete. Reštaurácie a kaviarne s ním patria medzi najobľúbenejšie podniky pre tých, ktorí chcú tráviť svoj voľný čas pri dobrej spoločnosti.
Predpokladá sa, že táto zábava pochádza z Japonska. Nie je to tak úplne pravda. V Spojených štátoch v päťdesiatych rokoch minulého storočia boli veľmi populárne koncerty zboru Mitch Miller. Počas svojich vystúpení vokalisti zaspievali svoje obľúbené hity a tí, čo sedeli v sále, zaspievali aj spolu. Tento systém je ako karaoke.
Ako fenomén však skutočne vznikol v krajine vychádzajúceho slnka. V preklade z japončiny „karaoke“znamená „prázdny orchester“. V skutočnosti je to hudba bez slov alebo „sprievodná stopa“.
Jedným z najpopulárnejších a vierohodných príbehov jeho pôvodu je príbeh japonského hudobníka Daisuke Inoue. Pred viac ako tridsiatimi rokmi pracoval v bare v Tokiu. Divákom sa spevákove vystúpenie veľmi páčilo a bol požiadaný, aby zanechal nahrávku, aby sa mohol naučiť svoje obľúbené piesne. Následne Daisuke Inoue prišiel so systémom, ktorý dokázal prehrávať hudbu aj bez slov. Pomocou sprievodných stôp zabával divákov, ktorí prišli na koncert počas prestávok medzi vystúpeniami jeho kapely. Bohužiaľ, táto myšlienka nebola v tom čase rozpoznaná. Bol to Inoue, ktorý sa stal tvorcom karaoke, ale svoj výtvor si nedal patentovať. Za svoju vynaliezavosť dostal bubeník iba cenu, ktorá sa volala „za najhlúpejší a najneužitočnejší vynález“. Z pohľadu odborníkov by sa Inoue mohol stať najbohatším mužom v Japonsku, ak by na neho zaregistroval práva. Spoločnosť Daisuke Inoue prišla so zariadením, ktoré je upraveným zvukovým záznamníkom. Mechanizmus sa aktivoval po tom, čo doň človek hodil mincu sto jenov. Náklady na potešenie boli pomerne veľké, ale táto zábava si rýchlo získala popularitu.
Niekoľko japonských podnikateľov sa začalo venovať výrobe karaoke systémov. Postupom času boli upravené a pribudla obrazovka, na ktorej sa vysielali texty piesní. K piesni karaoke bola pripojená aj ďalšia videosekvencia. Takéto zariadenie sa začalo inštalovať v kaviarňach, kluboch a reštauráciách. Medzi deťmi sa stala veľmi populárnou. Boli modely, ktoré sa dali použiť aj doma. Začali získavať rôzne možnosti, sortiment sa rozširoval.
Tento vynález si dal patentovať podnikateľ Roberto del Rosario v roku 1975. V súčasnosti dosahuje zisk z každého karaoke systému, ktorý ide na globálny trh.
Dnes je možné kúpiť si malú verziu pre domáce použitie aj obrovské zariadenie, ktoré obsahuje sofistikované akustické systémy a laserové projektory.
Vývoj karaoke dostal nový impulz s vynálezom mikrofónu Leadsinger. Odlišoval sa od ostatných tým, že ho bolo možné naladiť na konkrétnu rádiovú frekvenciu. Vďaka tomu bolo možné využívať zábavu aj v prírode. Hudba bola nahrávaná na špeciálne médiá, ktoré boli vložené do mikrofónu. Okrem toho tento produkt chytil aj rádio.
V Rusku sa karaoke systém objavil vďaka podnikateľovi Yanovi Borisovičovi Rovnerovi (majiteľ výstavného centra Autogarant). Keď cestoval po Amerike, začal sa zaujímať o mikrofón a uzavrel dohodu s výrobcom o dodávke zariadení do Ruska. K popularite karaoke významnou mierou prispel aj šoumen Sergej Minajev, ktorý o tom hovoril v programe „Dva klavíry“.
Karaoke je dosť výnosný biznis. Takže ak si chcete zarobiť slušné peniaze, skúste to v tejto konkrétnej oblasti.
