Hubári radi zbierajú lišky. Je to pochopiteľné, pretože jasne oranžová huba nie je nikdy červivá, rastie na čistinách a jedlá z nej sú neobvykle aromatické a chutné. Túto radosť ale môžu pokaziť falošné lišky, ktoré často končia v košoch neskúsených hubárov. Preto sa pred odchodom do lesa musíte naučiť, ako tieto podobné huby rozlíšiť.
Inštrukcie
Krok 1
Najskôr si musíte uvedomiť, že skutočné lišky rastú v skupinách, pretože majú spoločné mycélium, takže by vás mala upozorniť osamelá huba. A nepravá červená zdvojnásobenie môže rásť osamote a dokonca aj na popadaných stromoch, ako sú medové agary. Toto však nie je hlavný rozlišovací znak týchto húb.
Krok 2
Venujte pozornosť čiapočkám nájdených húb. Praví lišajníci, najmä dospelí, majú vždy zvlnený okraj. Niekedy je čiapka dokonca veľmi skrútená. A nepravá huba má hladké, zaoblené hrany.
Krok 3
Uvidíte, ako sú huby sfarbené. Farba skutočnej lišky je žltooranžová a falošná má jasný, vzdorne oranžovo-červený odtieň.
Krok 4
Pozri sa na nohu. Pravý líšok má hrubú nohu, dokonca nerovného tvaru, vo vnútri nie dutú. A tá falošná má, naopak, tenkú nohu, aj keď vo vnútri tiež nie je dutá.
Krok 5
Zlomte obidve huby. Uvidíte, že mäso pravej lišajnice je biele so žltým odtieňom po okrajoch, pri stlačení mierne začervenané. Falošná liška má žlté mäso, ktoré po stlačení nezmení farbu.
Krok 6
Voňajte huby. Vôňa pravého lišajníka je veľmi voňavá, neporovnateľná s akoukoľvek hubou. A falošná dvojka zapácha.
Pozri sa na kontroverziu. Spóry pravého lišajníka sú žltkasté, zatiaľ čo spóry nepravého lišajníka sú biele.
Krok 7
A nakoniec, ak uvidíte, že huba, ktorú nájdete, je červivá, môžete ju s istotou vyhodiť. Pred vami je falošný lišaj, pretože ten pravý vylučuje chitinmatózu, pod vplyvom ktorej larvy múch hynú. Falošní partneri túto látku nemajú.
Krok 8
Pri zbere húb sa riaďte zlatým pravidlom, podľa ktorého ak máte pochybnosti, či je pred vami dobrá alebo zlá huba, vždy ju vyhoďte a je lepšie ju vôbec neodrezávať.
